Vývoj solárnej energie vo svete
Slnečná energia sa využíva ako zdroj elektrickej aj tepelnej energie. Je šetrný k životnému prostrediu a pri jeho premene nevznikajú žiadne škodlivé emisie. Tento relatívne nový spôsob výroby elektriny sa rýchlo rozvinul v polovici 21. storočia, keď krajiny EÚ začali zavádzať politiky na zníženie závislosti od uhľovodíkov pri výrobe elektriny. Ďalším cieľom bolo zníženie emisií skleníkových plynov. V týchto rokoch začali klesať náklady na výrobu solárnych panelov a začala sa zvyšovať ich účinnosť.
Najpriaznivejšie z hľadiska dĺžky denného svetla a toku slnečného žiarenia počas celého roka sú tropické a subtropické klimatické pásma. V miernych zemepisných šírkach je letná sezóna najpriaznivejšia a pre rovníkové pásmo je pre ňu negatívnym faktorom oblačnosť uprostred dňa.
Premena slnečnej energie na elektrickú energiu sa môže uskutočňovať prostredníctvom prechodného tepelného procesu alebo priamo cez fotovoltické meniče… Fotovoltaické stanice dodávajú elektrinu priamo do siete alebo slúžia ako zdroj autonómnej energie pre užívateľa. Solárne termálne zariadenia sa používajú najmä na získavanie tepelnej energie ohrevom rôznych nosičov tepla, ako je voda a vzduch.
K roku 2011 všetky solárne elektrárne na svete vyrobili 61,2 miliardy kilowatthodín elektriny, čo zodpovedá 0,28 % celkovej svetovej výroby elektriny. Tento objem je porovnateľný s polovičnou mierou výroby elektriny vo vodných elektrárňach v Rusku. Väčšina svetovej fotovoltaickej kapacity je sústredená v malom počte krajín: v roku 2012 malo 80 % celkovej kapacity 7 popredných krajín. Odvetvie sa najrýchlejšie rozvíja v Európe, kde je sústredených 68 % svetovej inštalovanej kapacity. Na prvom mieste je Nemecko, ktoré (v roku 2012) predstavuje približne 33 % celosvetovej kapacity, nasleduje Taliansko, Španielsko a Francúzsko.
V roku 2012 bola inštalovaná kapacita solárnych FV elektrární na celom svete 100,1 GW, čo je menej ako 2 % z celkového objemu globálneho elektroenergetiky. V období rokov 2007 až 2012 sa tento objem zvýšil 10-krát.
V Číne, USA a Japonsku bola kapacita solárnej energie nasadená na 7-10 GW. Za posledných niekoľko rokov sa solárna energia rozvinula obzvlášť rýchlo v Číne, kde sa celková kapacita fotovoltaických elektrární v krajine za 2 roky zvýšila 10-krát – z 0,8 GW v roku 2010 na 8,3 GW v roku 2012. 50 % celosvetového solárneho trhu. Zámerom Číny je v roku 2015 získať 35 GW elektriny zo solárnych zariadení.Môže za to neustále sa zvyšujúci dopyt po energii, ako aj potreba bojovať za čistejšie životné prostredie, ktoré trpí spaľovaním fosílnych palív.
Celková kapacita japonských solárnych elektrární dosiahne do roku 2030 podľa predpovedí Japonskej fotovoltaickej asociácie 100 GW.
V strednodobom horizonte India plánuje zvýšiť kapacitu solárnych zariadení 10-krát, to znamená z 2 GW na 20 GW. Cena solárnej energie v Indii už dosiahla úroveň 100 dolárov za 1 megawatt, čo je porovnateľné s energiou získanou v krajine z dovezeného uhlia či plynu.
Prístup má len 30 percent subsaharskej Afriky Zdroj energie… Vyvíjajú sa tam autonómne solárne zariadenia a mikrosiete. Afrika ako región so silným ťažobným priemyslom tak očakáva, že získa alternatívu k dieselovým elektrárňam, ako aj spoľahlivý záložný zdroj pre nespoľahlivé energetické siete.
V Rusku teraz prebieha obdobie tvorby slnečnej energie. Prvá fotovoltická stanica s výkonom 100 kW, ktorá sa nachádza na území regiónu Belgorod, bola spustená v roku 2010. Solárne polykryštalické panely pre ňu boli zakúpené v kovokeramickom závode v Rjazani. V Altajskej republike sa začala výstavba 5MW solárnej elektrárne v roku 2014. Zvažujú sa ďalšie možné projekty v tejto oblasti, okrem iného v Primorskom kraji a Stavropole, ako aj v Čeľabinskej oblasti.
Čo sa týka solárnej tepelnej energie, podľa siete 21st Century Renewable Energy Policy Network bola v roku 2012 jej globálna inštalovaná kapacita 255 GW. Väčšina tejto vykurovacej kapacity sa nachádza v Číne.V štruktúre takýchto kapacít hrajú hlavnú úlohu stanice zamerané priamo na ohrev vody a vzduchu.