Indikátory napätia

Indikátory napätia sú prenosné zariadenia určené na kontrolu prítomnosti alebo neprítomnosti napätia na živých častiach. Takáto kontrola je potrebná napríklad pri práci priamo na odpojených živých častiach, pri sledovaní zdravotného stavu elektroinštalácie, hľadaní porúch na elektroinštalácii, kontrole elektrického obvodu a pod.

Vo všetkých týchto prípadoch je potrebné zistiť iba prítomnosť alebo neprítomnosť napätia, ale nie jeho hodnotu, ktorá je zvyčajne známa.

Všetky indikátory majú svetelný signál, ktorého rozsvietenie indikuje prítomnosť napätia na testovanej časti alebo medzi testovanými časťami. K dispozícii sú referencie pre elektrické inštalácie do 1000 V a vyššie.

Indikátory určené pre elektroinštalácie do 1000 V sa delia na dvojpólové a jednopólové.

Bipolárne indikátory vyžadujú dotyk dvoch častí elektrickej inštalácie, medzi ktorými je potrebné určiť prítomnosť alebo neprítomnosť napätia.Ich princípom činnosti je žiara neónovej alebo žiarovky (nie viac ako 10 W), keď cez ňu preteká prúd v dôsledku potenciálneho rozdielu medzi dvoma časťami elektrickej inštalácie, ktorých sa dotýka ukazovák. Spotreba nízkeho prúdu — od zlomkov po niekoľko miliampérov, lampa poskytuje stabilný a jasný svetelný signál, vyžarujúci oranžovo-červené svetlo.

Po výskyte výboja sa prúd v okruhu lampy postupne zvyšuje, t.j. zdá sa, že odpor lampy klesá, čo nakoniec spôsobí zlyhanie lampy. Na obmedzenie prúdu na normálnu hodnotu je odpor zapojený do série s lampou.

Bipolárne indikátory môžu byť použité v AC aj DC inštaláciách. Pri striedavom prúde však kovové časti ukazovateľa – pätica lampy, drôt, sonda – môžu vytvoriť kapacitu voči zemi alebo iným fázam elektrickej inštalácie dostatočnú na to, že keď sa iba jedna sonda dotkne fázy, neónová lampa ukazovateľ svieti. Na elimináciu tohto javu je obvod doplnený bočným odporom, ktorý vypína neónovú lampu a má odpor rovný prídavnému odporu.

Jednopólové indikátory vyžadujú dotyk iba jednej testovanej časti pod napätím. Spojenie so zemou je zabezpečené prostredníctvom ľudského tela v kontakte s ukazovákom. V tomto prípade prúd nepresahuje 0,3 mA.

Jednopólové indikátory sa zvyčajne vyrábajú vo forme automatického pera, v prípade ktorého, vyrobeného z izolačného materiálu a s kontrolným otvorom, je signálna lampa a rezistor; na spodnom konci tela je kovová sonda a na hornom konci je plochý kovový kontakt, ktorého sa operátor dotkne prstom.

Jednopólový indikátor je možné použiť iba v AC inštaláciách, pretože pri jednosmernom prúde jeho lampa nesvieti ani pri napätí. Odporúča sa na použitie pri kontrole sekundárnych spínacích obvodov, určovaní fázového vodiča v elektromeroch, držiakoch svietidiel, spínačoch, poistkách atď.

Pri použití indikátorov napätia do 1000 V sa zaobídete bez bezpečnostných zariadení.

Bezpečnostné predpisy zakazujú používať namiesto indikátora napätia takzvanú skúšobnú lampu - lampu so žhaviacim vláknom zaskrutkovanú do objímky zaťaženej dvoma krátkymi drôtmi.Tento zákaz je spôsobený tým, že ak sa lampa náhodou zapne pri napätie vyššie, ako je vypočítané, alebo ak narazí na tvrdý predmet, jeho žiarovka môže prasknúť a v dôsledku toho sa môže zraniť operátor.

Indikátory pre elektroinštalácie s napätím nad 1000 V, nazývané aj vysokonapäťové indikátory (HVD), fungujú na princípe žiary neónovej lampy, keď ňou preteká kapacitný prúd, t.j. nabíjací prúd kondenzátora zapojeného do série so žiarovkou. Tieto ukazovatele sú vhodné len pre AC inštalácie a malo by sa k nim pristupovať iba na jednej fáze.

Konštrukcia indikátorov je odlišná, ale UVN má vždy tri hlavné časti: pracovnú, pozostávajúcu z krytu, signálnej lampy, kondenzátora atď., izolačnú, ktorá zabezpečuje izoláciu obsluhy od živých častí a vyrobenú z izolačných materiálov, a rukoväť, určená na uchytenie indikátora.

Pri používaní UVN by sa mali používať dielektrické rukavice.Pred každým použitím UVN je potrebné ho zvonka skontrolovať, či nedochádza k vonkajšiemu poškodeniu a skontrolovať správnosť jeho činnosti, t.j. schopnosť signalizovať.

Takáto kontrola sa vykonáva priblížením ukazovacej sondy k živým častiam elektrickej inštalácie, ktoré sú zjavne pod napätím. Dá sa skontrolovať z hľadiska prevádzkyschopnosti a pomocou špeciálnych vysokonapäťových zdrojov, ako aj pomocou megohmetra a nakoniec priblížením ukazovacej sondy k zapaľovacej sviečke bežiaceho auta alebo motocykla.

Ukazovatele je zakázané uzemňovať, pretože aj bez uzemnenia poskytujú dostatočne jasný signál, navyše uzemňovací vodič môže dotykom živých častí spôsobiť nehodu.

V niektorých situáciách, keď je kapacita ukazovateľa na uzemnené predmety veľmi malá (napríklad pri práci na drevených stĺpoch nadzemného elektrického vedenia), musí byť ukazovateľ napätia uzemnený.