Ako robiť umelé dýchanie a vonkajšiu masáž srdca

Účelom umelého dýchania, podobne ako normálneho prirodzeného dýchania, je zabezpečiť výmenu plynov v tele, t.j. nasýtenie krvi obete kyslíkom a odstránenie oxidu uhličitého z krvi. Navyše umelé dýchanie, pôsobiace reflexne na dýchacie centrum mozgu, tak prispieva k obnoveniu spontánneho dýchania postihnutého.

Výmena plynov prebieha v pľúcach, vzduch, ktorý do nich vstupuje, vypĺňa veľa pľúcnych bublín, takzvaných alveol, ku stenám ktorých prúdi krv nasýtená oxidom uhličitým. Steny alveol sú veľmi tenké a ich celková plocha u ľudí dosahuje v priemere 90 m2. Cez tieto steny prebieha výmena plynov, to znamená, že kyslík prechádza zo vzduchu do krvi a oxid uhličitý prechádza z krvi do vzduchu.

Krv nasýtená kyslíkom sa zo srdca posiela do všetkých orgánov, tkanív a buniek, v ktorých teda pokračujú normálne oxidačné procesy, teda normálna životná aktivita.

Účinok na dýchacie centrum mozgu nastáva v dôsledku mechanického podráždenia nervových zakončení v pľúcach z prichádzajúceho vzduchu. Výsledné nervové impulzy vstupujú do centra mozgu, ktorý je zodpovedný za dýchacie pohyby pľúc, stimulujúc ich normálnu činnosť, teda schopnosť vysielať impulzy do svalov pľúc, ako je to v zdravom tele.

Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako vykonávať umelé dýchanie. Všetky sú rozdelené do dvoch skupín: hardvér a manuál. Manuálne metódy sú oveľa menej efektívne a neporovnateľne náročnejšie na prácu ako hardvérové. Majú však tú dôležitú výhodu, že sa dajú vykonávať bez akýchkoľvek úprav a nástrojov, teda ihneď po objavení sa respiračných porúch u obete.

Spomedzi veľkého množstva existujúcich manuálnych metód je najúčinnejšia metóda umelého dýchania z úst do úst. Spočíva v tom, že ošetrovateľ fúka vzduch z pľúc do pľúc obete ústami alebo nosom.

Výhody metódy "ústne" spočívajú, ako ukazuje prax, že je účinnejšia ako iné manuálne metódy. Objem vzduchu vháňaného do pľúc dospelého človeka dosahuje 1000 — 1500 ml, teda niekoľkonásobne viac ako pri iných manuálnych metódach, a úplne postačuje na umelé dýchanie. Táto metóda je veľmi jednoduchá a v krátkom čase ju zvládne každý, teda aj ten bez lekárskeho vzdelania. Pri tejto metóde je vylúčené riziko poškodenia orgánov obete. Táto metóda umelého dýchania vám umožňuje jednoducho kontrolovať prúdenie vzduchu do pľúc obete – roztiahnutím hrudníka. Je to oveľa menej únavné.

Nevýhodou metódy z úst do úst je, že môže spôsobiť vzájomnú infekciu (kontamináciu) a pocit znechutenia opatrovateľa.V tomto smere dochádza k prefukovaniu vzduchu cez gázu, vreckovku a iné voľné tkanivo, ako aj cez špeciálna trubica:

Príprava na umelé dýchanie

Pred pokračovaním v umelom dýchaní musíte rýchlo vykonať nasledujúce operácie:

a) zbaviť obeť odev, ktorý obmedzuje dýchanie — rozopnúť golier, rozviazať kravatu, rozopnúť gombík nohavíc atď.

b) položiť obeť na chrbát na vodorovnú plochu – stôl alebo podlahu,

c) Posuňte hlavu obete čo najviac dozadu, položte dlaň jednej ruky pod zátylok a druhú tlačte na čelo, až kým nebude brada obete v jednej rovine s krkom. V tejto polohe hlavy sa jazyk vzďaľuje od vchodu do hrtana, čím sa zabezpečuje voľný priechod vzduchu do pľúc, ústa sa zvyčajne otvoria. Na udržanie dosiahnutej polohy hlavy pod lopatkami položte rolku zrolovaného oblečenia,

d) vyšetriť ústnu dutinu prstami a v prípade, že sa v nej nájde cudzí obsah (krv, hlien a pod.), odstrániť ju a súčasne odstrániť aj prípadné protézy. Na odstránenie hlienu a krvi treba hlavu a ramená obete otočiť nabok (koleno môžete dostať pod ramená obete) a potom pomocou vreckovky alebo okraja košele omotaného okolo ukazováka očistiť ústa. a hltanu. Potom musíte vrátiť hlavu do pôvodnej polohy a vyhodiť ju čo najviac, ako je uvedené vyššie.

Vykonávanie umelého dýchania

Na konci prípravných úkonov sa ošetrovateľ zhlboka nadýchol a následne prudko vydýchol do úst obete. Zároveň by mal obeti zakryť ústami celé ústa a lícom alebo prstami mu privrieť nos. Ošetrovateľ sa potom nakloní, uvoľní ústa a nos obete a znova sa nadýchne. Počas tohto obdobia je hrudník obete znížený a dochádza k pasívnemu výdychu.

Malým deťom môže byť súčasne vháňaný vzduch do úst a nosa, pričom opatrovateľ zakrýva ústa a nos obete ústami.

Kontrola nad prúdením vzduchu do pľúc obete sa dosiahne roztiahnutím hrudníka pri každom nádychu. Ak sa po vyfúknutí vzduchu hrudník obete nerozšíri, znamená to obštrukciu dýchacích ciest. V tomto prípade je potrebné tlačiť dolnú čeľusť postihnutého dopredu, na čo by mal ošetrovateľ položiť štyri prsty každej ruky za rohy dolnej čeľuste a položiť palce na jej okraj a tlačiť dolnú čeľusť dopredu tak, aby že spodné zuby sú pred vyššie uvedeným.

Najlepšia priechodnosť dýchacích ciest postihnutého je zabezpečená za troch podmienok: maximálne zaklonenie hlavy dozadu, otvorenie úst, vytlačenie dolnej čeľuste dopredu.

Niekedy je nemožné otvoriť ústa obete kvôli kŕčovitému stláčaniu čeľustí. Umelé dýchanie by sa v tomto prípade malo vykonávať metódou „z úst do nosa“, pričom sa obeti zatvoria ústa a zároveň sa vyfúkne vzduch do nosa.

Dospelý by mal pri umelom dýchaní prudko vyfúknuť 10-12-krát za minútu (t.j. po 5-6 s), u dieťaťa 15-18-krát (t.j. po 3-4 s).Keďže má dieťa menšiu kapacitu pľúc, nafukovanie musí byť neúplné a menej prudké.

Keď sa u postihnutého objavia prvé slabé nádychy, umelý dych treba nasmerovať na začiatok spontánneho nádychu. Umelé dýchanie by sa malo vykonávať dovtedy, kým sa neobnoví hlboké rytmické spontánne dýchanie.

Masáž srdca

Pri poskytovaní pomoci zranenej osobe takzvaná nepriama alebo vonkajšia masáž srdca — rytmický tlak na hrudník, teda na prednú stenu hrudníka postihnutého. V dôsledku toho sa srdce sťahuje medzi hrudnou kosťou a chrbticou a vytláča krv z jej dutín. Keď tlak ustane, hrudník a srdce sa narovnajú a srdce sa naplní krvou zo žíl. U človeka, ktorý je v stave klinickej smrti, sa hrudník v dôsledku straty svalového napätia pri stlačení ľahko vysunie (stlačí), čím zabezpečí potrebnú kompresiu srdca.

Účelom srdcovej masáže je umelo udržiavať krvný obeh v tele obete a obnoviť normálne prirodzené sťahy srdca.

Cirkulácia, to znamená pohyb krvi cez systém krvných ciev, je nevyhnutný na to, aby krv dodávala kyslík do všetkých orgánov a tkanív tela. Preto musí byť krv obohatená kyslíkom, čo sa dosahuje umelým dýchaním. Preto by sa umelé dýchanie malo vykonávať súčasne s masážou srdca.

Obnovenie normálnych prirodzených kontrakcií srdca, t.j. jeho samostatná práca počas masáže nastáva v dôsledku mechanickej stimulácie srdcového svalu (myokardu).

Krvný tlak v tepnách v dôsledku stláčania hrudníka dosahuje pomerne vysokú hodnotu – 10 – 13 kPa (80 – 100 mm Hg) a postačuje na prekrvenie všetkých orgánov a tkanív tela postihnutého. To udržuje telo nažive počas vykonávania KPR (a KPR).

Príprava na masáž srdca je zároveň prípravou na umelé dýchanie, keďže masáž srdca sa musí vykonávať súčasne s umelým dýchaním.

Na vykonanie masáže je potrebné položiť postihnutého na chrbát na tvrdú podložku (lavička, podlaha alebo v krajnom prípade podložiť dosku pod chrbát). Tiež je potrebné odhaliť jeho hrudník, rozopnúť oblečenie, ktoré obmedzuje dýchanie.

Pri vykonávaní masáže srdca sa asistent postaví na obe strany postihnutého a zaujme polohu, v ktorej je možné sa nad neho viac-menej nakloniť.

Po nasnímaní tlakového bodu (mal by byť asi dva prsty nad mäkkým koncom hrudnej kosti) by mal ošetrovateľ položiť spodnú dlaň jednej ruky naň, potom položiť druhú ruku na hornú ruku v pravom uhle a zatlačiť hrudník obete, mierne pomáha pri tomto naklonení celého tela.

Predlaktia a ramenná kosť ošetrovateľa by mali byť úplne vystreté. Prsty oboch rúk by mali byť spojené a nemali by sa dotýkať hrudníka obete. Stláčanie by sa malo vykonávať rýchlym tlakom tak, aby sa spodná časť hrudnej kosti posunula dole o 3 — 4, u ľudí s nadváhou o 5 — 6 cm. Tlaková sila by sa mala sústrediť na spodnú časť hrudnej kosti, čo je viac. mobilné.Treba sa vyhnúť tlaku na hornú časť hrudnej kosti, ako aj na okraje spodných rebier, pretože to môže viesť k ich zlomeniu. Nemôžete tlačiť pod okraj hrudníka (na mäkké tkanivá), pretože môžete poškodiť orgány, ktoré sa tu nachádzajú, hlavne pečeň.

Tlak (tlak) na hrudnú kosť by sa mal opakovať asi 1 krát za sekundu alebo častejšie, aby sa vytvoril dostatočný prietok krvi. Po rýchlom zatlačení by sa poloha rúk nemala meniť asi 0,5 s. Potom sa musíte mierne postaviť a uvoľniť ruky bez toho, aby ste ich odtrhli od hrudnej kosti.

U detí sa masáž vykonáva iba jednou rukou, stláčaním 2 krát za sekundu.

Na obohatenie krvi obete kyslíkom je potrebné súčasne s masážou srdca vykonávať umelé dýchanie metódou z úst do úst (alebo z úst do nosa).

Ak sú tam dve asistujúce osoby, potom jedna by mala vykonávať umelé dýchanie a druhá by mala vykonávať masáž srdca. Odporúča sa, aby každý z nich vykonával umelé dýchanie a masáž srdca postupne, pričom sa menil každých 5 až 10 minút. Bez pohybu (a to môže naznačovať nedostatočné množstvo vyfukovaného vzduchu) je potrebné poskytnúť pomoc v inom poradí, po dvoch hlbokých úderoch urobte 15 tlakov. Počas inhalácie musíte dávať pozor, aby ste netlačili na hrudnú kosť.

Ak opatrovateľ nemá asistenta a vykonáva len umelé dýchanie a vonkajšiu masáž srdca, je potrebné striedať vykonávanie týchto operácií v tomto poradí: po dvoch hlbokých úderoch do úst alebo nosa postihnutého asistent 15-krát stlačí na hrudníka, potom opäť urobí dva hlboké ťahy a zopakuje 15 tlakov na masáž srdca atď.

Účinnosť vonkajšej masáže srdca sa prejavuje najmä v tom, že pri každom tlaku na hrudnú kosť krčnej tepny je zreteľne cítiť pulz. prsty na boku, jemne prehmatajte povrch krku, kým sa neidentifikuje krčná tepna.

Ďalšími znakmi účinnosti masáže sú zúženie zreníc, výskyt spontánneho dýchania u obete, zníženie cyanózy kože a viditeľných slizníc.

Kontrolu účinnosti masáže vykonáva osoba vykonávajúca umelé dýchanie. Na zvýšenie účinnosti masáže sa odporúča pri vonkajšej masáži srdca zdvihnúť nohy obete (o 0,5 m). Táto poloha nôh podporuje lepšie prekrvenie srdca zo žíl dolnej časti tela.

Umelé dýchanie a vonkajšia srdcová masáž by sa mali vykonávať dovtedy, kým sa neobnoví spontánne dýchanie a srdcová činnosť, alebo pred odovzdaním obete zdravotníckemu personálu.

Obnovenie činnosti srdca obete sa posudzuje podľa vzhľadu jeho vlastného, ​​masážou nepodporovaného, ​​pravidelného pulzu. Na kontrolu pulzu sa masáž preruší každé 2 minúty na 2-3 sekundy. Zachovanie pulzu počas pokoja naznačuje obnovenie nezávislej práce srdca.

Ak počas odpočinku nie je pulz, masáž by sa mala okamžite obnoviť. Dlhotrvajúca absencia pulzu s objavením sa iných príznakov revitalizácie tela (spontánne dýchanie, kontrakcia zreníc, pokusy obete pohybovať rukami a nohami atď.) Je znakom srdcovej fibrilácie.V tomto prípade je potrebné pokračovať v poskytovaní pomoci obeti až do príchodu lekára alebo do doručenia obete do nemocnice, kde bude srdce defibrilované. Na ceste by sa malo nepretržite vykonávať umelé dýchanie a masáž srdca až do odovzdania pacienta zdravotníckemu personálu.

Pri príprave článku boli použité materiály z knihy P. A. Dolina „Základy elektrickej bezpečnosti v elektrických inštaláciách“.