Metódy výpočtu osvetlenia

Výpočet osvetlenia môže určiť:

• tlmivý výkon potrebný na dosiahnutie daného osvetlenia pre zvolený typ, umiestnenie a počet svietidiel,

• počet a umiestnenie svietidiel potrebných na dosiahnutie daného osvetlenia pre vybraný typ svietidiel a výkon svietidiel v nich,

• odhadovaná osvetlenosť pre známy typ, umiestnenie lámp a výkon lámp v nich.

Hlavnými úlohami v dizajne sú úlohy prvého typu, pretože typ svietidiel a ich umiestnenie je potrebné zvoliť na základe kvality osvetlenia a jeho účinnosti.

Riešenie problémov pri výpočte osvetlenia druhého typu sa vykonáva, ak je výkon svietidiel presne nastavený, napríklad je potrebné použiť svietidlá s 80 W žiarivkami.

Úlohy tretieho typu sú riešené pre existujúce inštalácie, ak osvetlenie nemožno merať a pre projektové kontroly a výpočty, napríklad pre overenie bodovej metódy, výpočty vykonané pomocou metódy koeficientu využitia.

Výpočty osvetlenia sú možné pomocou nasledujúcich metód:

1) metódou koeficientu využitia svetelného toku,

2) metódou špecifického výkonu,

3) bodovou metódou.

Spôsob stupňa použitia Používa sa na (výpočet celkového rovnomerného osvetlenia vodorovných plôch svietidlami akéhokoľvek typu.

Špecifický spôsob napájania Používa sa na približné predurčenie inštalovaného výkonu osvetľovacej inštalácie.

Bodová metóda na výpočet osvetlenia Používa sa na výpočet všeobecného rovnomerného a lokalizovaného osvetlenia, miestneho osvetlenia, bez ohľadu na umiestnenie osvetlenej plochy s priamymi svietidlami.

Okrem vyššie uvedených metód na výpočet osvetlenia existuje kombinovaná metóda, ktorá sa používa v prípadoch, keď metóda koeficientu využitia nie je použiteľná a svietidlá nepatria do triedy priameho svetla.

Pre niektoré typy miestností (chodby, schodiská a pod.) existujú priame normy, ktoré určujú výkon svietidla pre každú takúto miestnosť.

Zvážte výpočtovú metodológiu pre každú z opísaných metód.

Spôsob využitia svetelného toku

Výsledkom riešenia je podľa spôsobu využitia svetelného toku stanovený svetelný tok svietidla, podľa ktorého sa vyberá zo štandardných. Tok vybranej lampy by sa nemal líšiť od vypočítaného o viac ako +20 alebo -10%. Ak je nesúlad väčší, upraví sa cieľový počet svietidiel.

Výpočtová rovnica na určenie požadovaného svetelného toku jednej žiarovky:

F = (Emin NS C NS x NSz) / (n NS η)

kde F — svetelný tok svietidla (alebo svietidiel) v svietidle, lm; Emin — štandardizované osvetlenie, luxus, ks — bezpečnostný faktor (závisí od typu svietidiel a stupňa znečistenia miestnosti), z — korekčný faktor, berúc do úvahy, že priemerné osvetlenie v miestnosti je väčšie ako normované minimum, n — počet lámp (žiaroviek), η — koeficient využitia svetelného toku, ktorý sa rovná pomeru svetelného toku dopadajúceho na pracovnú plochu k celkovému toku všetkých lámp; S je plocha miestnosti, m2.

Stupeň využitia svetelného toku — referenčná hodnota, závisí od typu svietidla, parametrov miestnosti (dĺžka, šírka a výška), koeficientov odrazu stropov, stien a podláh miestnosti.

Postup výpočtu osvetlenia metódou koeficientu využitia svetelného toku:

1) určí sa vypočítaná výška č. typ a počet svietidiel v izbe.

Odhadovaná výška zavesenia svietidla sa určuje na základe geometrických rozmerov miestnosti

3p = H – hc – hp, m,

kde H je výška miestnosti, m, hc — vzdialenosť svietidla od stropu („presah“ svietidla sa berie v rozmedzí od 0, keď sú svietidlá inštalované na strope, po 1,5 m), m, hp je výška pracovnej plochy nad podlahou (zvyčajne хp = 0,8 m).

Ryža. 1. Určenie konštrukčnej výšky pri výpočte elektrického osvetlenia

Viac informácií o určení konštrukčnej výšky nájdete tu: Umiestnenie svietidiel v miestnosti pri výpočte osvetleniasom

2) podľa tabuliek sú: bezpečnostný faktor kkorekčný faktor z, normalizované osvetlenie Emin,

3) určuje sa index miestnosti i (zohľadňuje závislosť koeficientu využitia svetelného toku od parametrov miestnosti):

i = (A x B) / (Hp x (A + B),

kde A a B sú šírka a dĺžka miestnosti, m,

4) stupeň využitia svetelného toku svietidiel η v závislosti od typu svietidla, odrazivosti stien, stropu a pracovnej plochy ρc, ρHC, ρR;

5) požadovaný tok jednej žiarovky sa zistí podľa vzorca F;

6) vyberie sa štandardná lampa s podobným svetelným tokom.

Ak sa v dôsledku výpočtu ukáže, že svietidlo má väčší výkon ako je použitý vo vybranom svietidle, alebo ak je požadovaný tok väčší ako štandardné svietidlá, musíte zvýšiť počet svietidiel a výpočet zopakovať alebo nájsť požadovaný počet svietidiel nastavením ich výkonu (a teda aj svetelného toku svietidla F):

n = (Emin NS C NS x NSz) / (F NS η)

Špecifický spôsob napájania

Špecifický inštalovaný výkon je pomer delenia celkového inštalovaného výkonu svietidla v našej izbe plochou miestnosti:

čapy = (Strl x n) / S

kde strud — špecifický inštalovaný výkon, W / m2, Pl — výkon lampy, W; n- počet svietidiel v miestnosti; S je plocha miestnosti, m2.

Špecifický výkon je referenčná hodnota.Pre správnu voľbu hodnoty špecifického výkonu je potrebné poznať typ svietidiel, normalizované osvetlenie, bezpečnostný faktor (pre jeho hodnoty, ktoré sa líšia od hodnôt uvedených v tabuľkách, proporcionálny prepočet špecifického výkon, prípustné hodnoty výkonu), koeficienty odrazu povrchov miestnosti, hodnoty konštrukčnej výšky a plochy miestnosti...

Vypočítaná rovnica na určenie výkonu ° Svetlo sedadla:

Pl = (strud x C) / n

Postup výpočtu osvetlenia pomocou špecifického spôsobu napájania:

1) určuje sa vypočítaná výška č, typ a počet svietidiel a v miestnosti;

2) tabuľky ukazujú normalizované osvetlenie pre tento typ priestorov Emin, špecifický výkon strudari;

3) vypočíta sa výkon jednej lampy a vyberie sa štandardná.

Ak sa ukáže, že vypočítaný výkon svetelného zdroja je väčší, ako je použitý v akceptovaných svietidlách, potrebný počet svietidiel sa musí určiť z hodnoty výkonu svetelného zdroja v svietidle RL.

Bodová metóda výpočtu osvetlenia

Táto metóda sa používa na nájdenie osvetlenia v akomkoľvek bode miestnosti.

Postup výpočtu bodových svetelných zdrojov:

1) Stanoví sa vypočítaná výška Зp, typ a umiestnenie v svietidlách v miestnosti a v mierke sa nakreslí plán miestnosti so svietidlami,

2) kontrolný bod A sa aplikuje na plán a zistia sa vzdialenosti od priemetov svetiel ku kontrolnému bodu – d;

Ryža. 2. Umiestnenie kontrolného bodu A pri umiestňovaní telies do rohov štvorca a B po stranách obdĺžnika

3) osvetlenie e z každej osvetľovacej jednotky sa zistí z priestorových izoluxov horizontálneho osvetlenia;

4) nájde sa celkové podmienené osvetlenie zo všetkých lámp ∑e;

5) vypočíta sa horizontálne osvetlenie zo všetkých svietidiel v bode A:

Ea = (F x μ / 1000 NS ks) x ∑e,

kde μ — koeficient, ktorý zohľadňuje dodatočné osvetlenie zo vzdialených svietidiel a odrazený svetelný tok, кс — bezpečnostný faktor.

Namiesto priestorovej izoluxy podmienenej horizontálnej osvetlenosti je možné použiť tabuľky hodnôt horizontálnej osvetlenosti s podmieneným výbojom 1000 lm.

Poradie metódy bodovania pre žiarivé pruhy:

1) určuje sa vypočítaná výška Зp, typ svietidiel a žiariviek v nich, umiestnenie svietidiel v páse a pásy v miestnosti. Prúžky sa potom aplikujú na pôdorys nakreslený v mierke;

2) na plán sa aplikuje kontrolný bod A a zistia sa vzdialenosti od bodu A k priemetu tokov. Podľa pôdorysu sa zistí dĺžka polovice pásika, ktorá sa pri bodovej metóde zvyčajne označuje písmenom L. Netreba si ju mýliť so vzdialenosťou pásov, označenou tiež písmenom L a určenou najvýhodnejším pomerom. (L/Hp);

Ryža. 3. Schéma výpočtu osvetlenia bodovou metódou pomocou pásikov svietidiel

3) určí sa lineárna hustota svetelného toku

F '= (Fsv x n) / 2L,

kde Fсв — svetelná nota svietidla, ktorá sa rovná súčtu svetelných tokov zo svietidiel, svietidiel; n- počet svietidiel v jazdnom pruhu;

4) sú dané rozmery p '= p /HP, L '= L /Hp

5) podľa grafov lineárnych izoluxov relatívneho osvetlenia pre žiarivky (svetelné pruhy) je pre každý polpásik v závislosti od typu svietidla p 'a L'

Ea = (F ' x μ / 1000 NS ks) x ∑e

Viac o bodovej metóde výpočtu osvetlenia