Výber svietidiel pre osvetlenie priemyselných priestorov
Osvetľovacie zariadenia môžu byť krátke (do 20 – 30 m) — lampy a ďaleko — bodové svetlá. Každé zariadenie pozostáva zo svetelného zdroja, zariadenia, ktoré prerozdeľuje svetelný tok svetelného zdroja v priestore, zariadení na spínanie a stabilizácie elektrického prúdu a ďalších konštrukčných celkov.
Faktory určujúce výber svietidiel
Vybrané osvetľovacie telesá musia byť umiestnené a inštalované tak, aby sa zabezpečilo:
a) bezpečnosť a ľahký prístup k osvetľovacím zariadeniam pri údržbe;
b) vytvorenie štandardizovaného osvetlenia čo najhospodárnejším spôsobom;
c) dodržiavanie požiadaviek na kvalitu osvetlenia (rovnomernosť osvetlenia, smer svetla, obmedzenie škodlivých faktorov: tiene, pulzácie osvetlenia, priame a odrazené oslnenie;
d) najmenšia dĺžka a jednoduchosť inštalácie skupinovej siete;
e) spoľahlivosť upevňovacích telies.
Hlavné faktory, ktoré určujú výber svietidiel, sú:
a) podmienky prostredia (prítomnosť prachu, vlhkosti, chemická agresivita, požiarne a výbušné priestory);
b) konštrukčné vlastnosti priestorov (vrátane výšky, prítomnosti priehradových väzníkov, technologických mostov, rozmerov stavebného modulu, odrazových vlastností stien, stropu, podlahy a pracovných plôch);
c) požiadavky na kvalitu osvetlenia.
Výber konkrétneho typu svietidla je založený na dizajne, rozložení svetla a redukcii oslnenia a ekonomických úvahách.
Výber svietidiel podľa ich dizajnu
Dizajn svietidla je do značnej miery určený úrovňou jeho ochrany pred vplyvmi prostredia.
Konštrukcia svietidiel určuje ich spoľahlivosť a životnosť v daných podmienkach miestnosti, bezpečnosť proti požiaru, výbuchu a úrazu elektrickým prúdom, ako aj jednoduchosť údržby.
V normálnych suchých a vlhkých miestnostiach sú povolené všetky typy nechránených (IP20) svietidiel.
Vo vlhkých miestnostiach je povolené používať aj nechránené svietidlá (IP20), avšak za predpokladu, že objímka je vyrobená z izolačných materiálov odolných voči vlhkosti.
Vo zvlášť vlhkých miestnostiach a v miestnostiach s chemicky aktívnym prostredím sa odporúča použitie svietidiel so stupňom ochrany nie nižším ako IP22, v prašných miestnostiach — nie nižšie ako IP44.
V horúcich miestnostiach — nie nižšie ako IP20 a v svietidlách so žiarivkami sa odporúčajú amalgámové výbojky.
Ak existujúca nomenklatúra svietidiel predstavuje možnosť použitia nie jediného, ale dizajnovo viacerých možných svietidiel, je takmer vždy vhodné vybrať to s najvyššou pracovnou skupinou, ktorá charakterizuje schopnosť svietidla udržiavať vysokú kvalitu osvetlenia počas práce. Tento prístup umožňuje za určitých podmienok akceptovať nižšie hodnoty bezpečnostných faktorov, čo následne vedie k zníženiu inštalovaného výkonu svetelných zdrojov, zníženiu spotreby elektrickej energie.
Výber svietidiel podľa ich svetelných parametrov
Správna voľba osvetľovacieho telesa na rozvod svetla určuje hospodárne využitie svetelného toku svetelného zdroja, vedie k zníženiu inštalovaného výkonu osvetľovacej inštalácie. Ak je všetko rovnaké, je lepšie voliť svietidlá s vyššou účinnosťou, a to aj napriek ich vyššej cene. Tieto dodatočné náklady sa oplatia úsporou energie.
V priemyselných priestoroch s nízkou odrazivosťou stien a stropov sa odporúča použiť priame svietidlá triedy P s rozložením svetla typu K (koncentrované) pre vysoké stropy (viac ako 6-8 m), s nižšou výškou stropu — s rozložením svetla typu D (kosínus), menej často G (hlboký). S rastúcou výškou miestnosti musí mať použitý iluminátor vysoký stupeň koncentrácie svetelného toku (K, G) a naopak v nízkych miestnostiach sa odporúča použiť osvetľovacie telesá so širším rozložením svetla (D, D).
Pri vysokých odrazových vlastnostiach stien a stropov priemyselných priestorov (svetelné stropy a steny) sa odporúča používať svietidlá prevažne s priamym svetlom triedy H.
Pri vysokých odrazových vlastnostiach podlahy alebo pracovných plôch získavajú výhodu svietidlá triedy P, pretože v tomto prípade vplyvom odrazu dopadá do hornej pologule dostatok svetelného toku na vytvorenie prijateľného zrakového komfortu.
Svietidlá s prevažne priamou triedou P a difúznym svetlom P s krivkami rozloženia svetla D (kosínus) a L (polovičná šírka) sa odporúčajú používať na osvetlenie administratívy, učební, laboratórií a pod.
Svietidlá triedy B (hlavne odrazené svetlo) a O (odrazené svetlo) sa používajú na vytvorenie architektonického osvetlenia priemyselných priestorov, občianskych budov. Pre vonkajšie osvetlenie — svietidlá so svetelnou krivkou W (široká).
Pri výbere svietidiel sa berie do úvahy ich oslepujúci efekt podľa indikátora oslnenia, ktorý sa normalizuje a porovnáva so skutočným indikátorom oslnenia. V praxi sa pri navrhovaní osvetľovacích zariadení z dôvodu ťažkostí pri výpočte tohto ukazovateľa táto charakteristika zohľadňuje nepriamo minimálnou prípustnou výškou zavesenia svietidiel.
Výber svietidiel z ekonomických dôvodov
Výber svietidiel podľa kritéria účinnosti sa vykonáva pri minimálnych znížených nákladoch. Avšak vzhľadom na to, že hlavnou zložkou ročných prevádzkových nákladov sú náklady na elektrickú energiu, je možné s určitou aproximáciou odhadnúť účinnosť svietidla podľa kritéria energetickej účinnosti.
Energetickou účinnosťou sa rozumie pomer normalizovanej (minimálnej) osvetlenosti (Emin) k mernému výkonu Ru: Eu = Emin / Ru, kde Ru je merný výkon rovnajúci sa pomeru inštalovaného výkonu svietidla k ploche osvetlená miestnosť.
Zvýšenie energetickej účinnosti je dôsledkom zníženia merného inštalovaného výkonu svetelných zdrojov potrebných na vytvorenie daného osvetlenia.
Pri nízkej výške (do 6 m) je možné dosiahnuť ukazovatele kvality, ako je minimálne nerovnomerné osvetlenie, prípustné vlnenie a oslnenie, len pomocou veľkého počtu svietidiel s relatívne nízkym jednotkovým výkonom svetelného zdroja. (LN a LL).
Vo vysokých miestnostiach je hospodárnejšie použiť výkonné svetelné zdroje (DRL, DRI, DNaT) a malý počet svietidiel, z ktorých každá musí mať pre určitú možnosť optimálne rozloženie svetla. Preto sa výber typu svietidiel vykonáva súčasne s výberom schém ich umiestnenia na pláne osvetlenej miestnosti. Výška osvetlenej miestnosti určuje aj ekonomický typ rozloženia svetla svietidiel.
Pre každú typickú krivku intenzity osvetlenia (typ svietidiel) je najvýhodnejšia relatívna vzdialenosť medzi svietidlami, ktorá poskytuje najväčšiu rovnomernosť rozloženia osvetlenia, ako aj najvýhodnejšia relatívna vzdialenosť medzi svietidlami, ktorá zabezpečuje maximálna energetická účinnosť .Relatívna vzdialenosť medzi svietidlami je pomer vzdialenosti medzi nimi (L) k vypočítanej výške zavesenia svietidiel nad pracovnou plochou (Нр) — L / ХР.
Výška inštalácie svietidiel a reflektorov
Na zabezpečenie účinnosti, pohodlia a bezpečnosti údržby je potrebné inštalovať svietidlá:
- pri obsluhe zo schodov alebo rebríkov — nie vyššie ako 5 m nad úrovňou podlahy;
- v elektrických miestnostiach v blízkosti živých častí — vo výške 2,1 m nad podlahou; pri podávaní zo žeriavov — vo výške 1,8 — 2,2 m nad palubou žeriavu alebo na úrovni spodnej pásnice priehradových nosníkov;
- pri obsluhe zo špeciálnych mostov alebo nástupíšť — na úrovni chodníka nástupišťa ± 0,5 m (výnimočne vo výške nie viac ako 2,2 m nad chodníkom);
- na regáloch pri obsluhe z technologických zariadení — nie vyššie ako 2,5 m nad úrovňou nástupíšť.
Osvetľovacie telesá pre vonkajšie osvetlenie sú inštalované vo výške 6,5 (menej výkonné) až 10 m (najvýkonnejšie), bodové svetlá — vo výške 10 — 21 m. Osvetľovacie zariadenia s xenónovými výbojkami sú inštalované na stožiaroch s výškou 20 — 30 m.
Prečítajte si tiež: Návrh elektrického osvetlenia priemyselných priestorov