Usporiadanie testovacieho stojana elektrického ochranného zariadenia

Usporiadanie testovacieho stojana elektrického ochranného zariadeniaZisťovanie ochranných charakteristík, ako aj overovanie činnosti elektrických zariadení sa musí vykonávať na špeciálne navrhnutých stojanoch, ktoré navyše umožňujú sledovanie technického stavu a v prípade potreby nastavenie a úpravu skúšaných zariadení.

Na obr. 1 znázorňuje jeden variant hlavného elektrického obvodu skúšobnej stolice. Obvod obsahuje: istič QF1, trojfázový regulátor napätia PHT, výkonový transformátor TV1, usmerňovač VD1-VD6, ampérmetre AC a DC A1 a A2, časovač Pt, skúšobnú komoru IR, relé KV1, kontakty stýkačov KM1: 1, KM1: 2. KM2: 1, KMZ: 1, kontakty relé KV1: 1 a K.V2: 1, konektory na pripojenie testovaných zariadení 1 — 6; konektory pre pomocné kontakty 7 — 8.

V diagrame obr. 1 je tiež znázornená záťaž, ktorú možno použiť ako skutočné obvody a ekvivalentné obvody, v ktorých je záťaž simulovaná elektromotormi, tlmivkami a odpormi.

Elektrická schéma elektrického stojana

Ryža. 1.Elektrická schéma elektrického stojana

Skúšky vykonávané v reálnych inštaláciách môžu byť veľmi cenné, ak je potrebné zistiť správanie konkrétneho stýkača, ističa, poistky za špecifických prevádzkových podmienok, ale môžu viesť k poškodeniu spotrebičov elektriny v prípadoch, napr. vyšetrovacieho aparátu.

Ekvivalentné schémy sú najhospodárnejšie. V nich sa dajú parametre zaťaženia určiť s najväčšou presnosťou, skúšobné podmienky sú ľahko vyrobiteľné. Nevýhody ekvivalentných obvodov by mali zahŕňať predovšetkým skutočnosť, že prevádzkové podmienky elektrických zariadení v nich sa výrazne líšia od podmienok, ktoré vznikajú v skutočných inštaláciách.

Pozrime sa na fungovanie skúšobnej stolice na príklade určenia ochrannej charakteristiky ističa.

Ochranná charakteristika ističa

Ryža. 2. Ochranná charakteristika ističa: 1 — ochranná charakteristika chráneného zariadenia, 2 — ochranná charakteristika ističa.

Aby sa určila ochranná charakteristika testovaného stroja pri prevádzke na striedavý prúd, zapne sa stroj QF1 a napája sa cievka stýkača KM2. Aktuálne nastavenie vykoná regulátor RNT podľa ampérmetra A1 s uzavretými kontaktmi KMZ: 1. Potom sa automat Q vypne.F1 a skúmaný stroj sa inštaluje do skúšobnej komory.

Napájanie je prerušené cievkou stýkača KMZ. Na určenie doby odozvy skúmaného stroja so súčasným zopnutím spínača QF1 bude napájaná cievka relé KV2, ktorá ovláda Pt.Keď je vyšetrovaný spínač vypnutý, jeho blok — kontakty uzavrú napájací obvod relé KVI, ktoré cez svoj kontakt KV1: 1 vypne elektrický časovač.

Skúšobná stolica vám umožňuje skontrolovať maximálne a tepelné výkony strojov. Vypínací prúd sa určuje postupným zvyšovaním prúdu v napájacom obvode na hodnotu, pri ktorej dôjde k vypnutiu prepäťovej ochrany.

Ak má istič nastaviteľné nastavenie, testy sa vykonajú pre všetky hodnoty prúdu uvedené na stupnici. Pre každú hodnotu nastavovacieho prúdu by sa mali vykonať 3-4 merania a mala by sa vypočítať priemerná hodnota pracovného prúdu . Výsledok testu sa považuje za uspokojivý, ak najväčší rozdiel medzi priemerným prevádzkovým prúdom a nastavovacím prúdom nepresahuje 10 % nastavovacieho prúdu.

Vypínací čas sa kontroluje prechodom prúdu rovného dvojnásobku nastavenej hodnoty pri dvoch extrémnych a jednej strednej hodnote aktuálneho nastavenia. Pre každú hodnotu požadovanej hodnoty vykonajte tiež 3 – 4 merania a vypočítajte priemernú hodnotu doby odozvy. Výsledok skúšky sa považuje za uspokojivý, ak najväčší rozdiel medzi priemerným časom odozvy a zodpovedajúcou priemernou hodnotou nastavenia času nepresiahne ± 0,1 s pri nastaveniach do 2 s a ± 5 % pri nastaveniach nad 2 s.

Pred kontrolou uvoľnenia uvoľnenia v pôvodnej polohe je potrebné určiť spätný prúd.Na to je potrebné zvýšiť hodnotu prúdu na hodnotu presahujúcu nastavenie, aby spúšť začala fungovať, a potom znížiť prúd na hodnotu, pri ktorej sa spúšť začne vracať do pôvodnej polohy. Keď poznáte spätný prúd, môžete začať kontrolovať návrat.

Za týmto účelom znovu aktivujte spúšť a po 75 % času nastavenia znížte prúd na hodnotu nižšiu ako je resetovací prúd a uistite sa, že sa spúšť vráti do pôvodnej polohy. Kontrola spiatočky by sa mala vykonať pri dvoch extrémoch a jednej strednej hodnote aktuálneho nastavenia. Výsledok sa považuje za uspokojivý, ak nebolo aktivované uvoľnenie a pohyblivé časti sa vrátili do svojej pôvodnej polohy.

Pri znalosti prevádzkového prúdu a resetovacieho prúdu je možné vypočítať resetovací faktor, t.j. pomer spätného prúdu k záchytnému prúdu.

Ak chcete skontrolovať návratový čas spúšte ističa, musíte do spúšte priviesť prúd, pri ktorom sa otvorí, a potom zmerať čas od okamihu vypnutia prúdu do okamihu, keď sa všetky prvky spúšte vrátia do svojej polohy. pôvodná poloha. Tento test sa tiež spustí 3-4 krát, potom sa vypočíta priemerný čas návratu. Výsledok skúšky sa považuje za uspokojivý, ak čas návratu uvoľnenia s časovým oneskorením nepresiahne 0,5 s a bez časového oneskorenia - 0,2 s.

Odporúčame vám prečítať si:

Prečo je elektrický prúd nebezpečný?