Klasifikácia elektrických prijímačov podľa spoľahlivosti napájania v poľnohospodárstve

Podľa PUE sú všetky elektrické prijímače rozdelené do troch kategórií podľa nepretržitého napájania. Charakteristiky klasifikácie elektrických prijímačov v poľnohospodárstve súvisia so spôsobom prevádzky jeho používateľov. Po prvé, existuje pomerne málo elektrických prijímačov s úplnou neprípustnosťou prerušenia napájania. Po druhé, je potrebné rozlišovať užívateľov energie II. kategórie nielen z hľadiska dĺžky trvania, ale aj z hľadiska miery poškodenia.

Do I. kategórie patria všetci odberatelia elektriny, ktorých prerušenie dodávky elektriny by mohlo ohroziť ľudský život alebo spôsobiť značné škody v poľnohospodárstve.

Zahŕňajú:

a) komplexy hospodárskych zvierat a veľké farmy:

• na 400 alebo viac kusov pri produkcii mlieka;

• 3000 a viac miest pre dobytok pri chove jalovíc;

• 5 000 a viac kusov ročne pri pestovaní a výkrme mladého dobytka;

• na 12 000 a viac kusov ročne pri chove a výkrme ošípaných;

b) chovy hydiny na produkciu vajec s najmenej 100 tisíc nosnicami alebo na chov najmenej 1 milióna brojlerov;

c) veľké farmy na chov kŕdľov hydiny (najmenej 25 tisíc kurčiat alebo aspoň 10 tisíc kusov husí, kačíc, moriek).

Zároveň do prvej kategórie patria elektrické prijímače, ktoré zabezpečujú hlavné technologické procesy (napájanie, zahrievanie mláďat, vetranie, triedenie a inkubácia vajec, liahnutie, triedenie a preprava kurčiat). Patria sem aj elektrické zariadenia, ktoré zabezpečujú všeobecnú životnosť podniku (kotolne, čerpacie stanice na zásobovanie obehovou vodou, odvádzanie odpadových vôd a vody, chladiaca veža, chlórovacia stanica).

Elektrické prijímače kategórie 1 musia byť napájané z dvoch nezávislých zdrojov energie a výpadok prúdu je povolený len počas trvania automatických zariadení na obnovu energie.

V závislosti od následkov výpadku napájania sú elektrické prijímače II kategórie rozdelené do dvoch skupín.

Do osobitnej skupiny kategórie II patria elektrické prijímače, ktoré umožňujú prestávku nie dlhšiu ako 30 minút a frekvencia takýchto porúch by nemala presiahnuť 2,5-krát za rok.

Táto skupina zahŕňa nasledujúce elektrické prijímače:

a) hasiace zariadenia a elektrické prijímače kotolní s vysokotlakovými a strednotlakovými kotlami vo všetkých poľnohospodárskych podnikoch;

b) v mliečnych farmách:

• dojenie kráv v stajniach a dojárňach;

• pracovné osvetlenie dojární;

• umývacie káble na ohrev mlieka a vody;

• lokálne zahrievanie a ožarovanie teliat;

• núdzové osvetlenie v pôrodnici;

c) v chovných komplexoch a farmách ošípaných: systémy vykurovania a vetrania na farmách na výkrm ošípaných av oddeleniach na odstav ošípaných;

d) v hydinárskych farmách: všetky ostatné zariadenia okrem tých, ktoré sú uvedené vyššie pre prvú kategóriu.

Zostávajúce elektrické prijímače kategórie II umožňujú výpadok prúdu až 4 hodiny s frekvenciou maximálne 2,5-krát za rok; alebo s dobou odpočinku 4 až 10 hodín s poruchovosťou najviac 0,1 za rok.

Medzi užívateľov kategórie II patria chovy hospodárskych zvierat a hydiny s nižšou úžitkovosťou ako je uvedená pre kategóriu I, ďalej skleníky a areály škôlok, kŕmne pivovary, sklady zemiakov s kapacitou nad 500 ton s prívodom chladu a aktívnym vetraním, chladničky na skladovanie viac ako 600 ton ovocia, predajne rybích liahní. Patria sem aj elektrické prijímače vodárenských veží, zariadení na dodávku tepla a vody, ako aj iné elektrické prijímače kotolní.

Do tretej kategórie patria všetci ostatní odberatelia elektrickej energie vrátane bytového fondu a verejných budov, u ktorých je najdlhšia prestávka jeden deň, pričom frekvencia takýchto porúch by nemala presiahnuť 3-krát ročne.

Na zabezpečenie potrebnej spoľahlivosti napájania je potrebné urobiť správne technické rozhodnutia vo fáze projektovania elektrických sietí a rozvodní, pri výbere automatizačných zariadení (ATS a AR), ako aj pri výpočte výkonu záložných zdrojov.

Je zrejmé, že vzájomne redundantné vedenia distribučnej siete musia byť napájané z dvoch nezávislých zdrojov.Aby sa však znížili náklady vo vidieckych elektrických sieťach, častejšie sa používajú jednotransformátorové rozvodne s napätím 35-110 kV. V tomto prípade sú odchádzajúce vedenia zadržané susednými rozvodňami.

Výnimočne sa stavajú dvojtransformátorové rozvodne v týchto prípadoch:

a) keď aspoň jedno z vedení zásobujúcich spotrebiteľov kategórie I a II nemôže byť vyhradené susednou rozvodňou alebo vzdialenosť medzi susednými rozvodňami je väčšia ako 45 km;

b) keď je podľa projektového zaťaženia rozvodne potrebný transformátor s výkonom nad 6,3 MVA, ktorý nie je z dôvodu preťaženia nadbytočný;

c) keď nie je možné zabezpečiť normalizovanú odchýlku napätia pre spotrebiteľov v núdzovom režime.

Pre zvýšenie spoľahlivosti rozvodných sietí 6-10 kV, vybudovaných podľa základného princípu, sa vykonávajú po celej dĺžke striedavými vodičmi rovnakého úseku, nie však menej ako 70 mm2... Každé vedenie rozvodnej siete s. napätie 6 -10 kV je vybavené automatické uzatváracie zariadenia dvojitá činnosť na hlavovom spínači.