Kontrola izolácie prvkov rozvodu
Jedným z najdôležitejších typov skúšok po inštalácii alebo väčšej oprave rozvádzača je určiť všeobecnú priemernú úroveň izolačného stavu prvkov rozvádzača a identifikovať slabé miesta v izolácii (lokálne chyby).
Najbežnejšou a najjednoduchšou metódou sledovania izolácie primárnych aj sekundárnych spínacích zariadení je meranie hodnoty izolačného odporu usmerneného napätím pomocou megohmetra. Sú dobré pri identifikácii slabých miest v izolácii zariadení, ktoré sú sprevádzané prudkým poklesom izolačného odporu fáz navzájom alebo voči zemi. Pri absencii zjavných poškodení a spojení poskytuje meranie touto metódou predstavu o priemernom stave izolácie, najmä pokiaľ ide o jej vlhkosť a kontamináciu.
Posúdenie stavu izolácie jednotlivých prvkov zariadenia podľa nameraných údajov je vhodné porovnať s meraním pri predchádzajúcej aktuálnej oprave, a to porovnaním odpočtov pre jednotlivé fázy jednotlivých prvkov rovnakého typu medzi sebou. Prudký pokles izolačného odporu, napríklad jedného izolátora v porovnaní s druhým, naznačuje prítomnosť chyby v ňom.
Meranie izolačného odporu s megaohmmeter možno vykonať až po odstránení prevádzkového napätia a kapacitného náboja zo zariadenia alebo prvkov rozvádzača.
Pre závesné a nosné izolácie rozvodní sa používa metóda merania rozloženia napätia na izolácii v prevádzkových podmienkach pomocou špeciálnej tyče. Rozloženie napätia na povrchu pevnej izolácie pre daný typ izolácie je celkom určité a môže byť vyjadrené charakteristickou krivkou. Pri poškodení jedného z izolačných prvkov sa zmení rozloženie napätia: na poškodenom prvku klesá a na zdravých sa zodpovedajúcim spôsobom zvyšuje.
Ako príklad sú na obrázku znázornené krivky rozloženia napätia pre reťazec 110 kV pre vhodné izolátory a pre prípad poruchy štvrtého izolátora. Izolátor sa musí vymeniť, ak veľkosť napätia, ktoré sa naň aplikuje, merané tyčou. znížené v porovnaní s napätím dopadajúcim na vhodný izolátor, nie menej ako 1,5 - 2 krát.
Výsledky meraní napäťových rozvodných reťazcov izolátorov: 1 — pre zdravé izolátory, 2 — v prípade poruchy štvrtého izolátora zhora.
Pre vysoké napätie naplnené olejom, tmelom a bakelitovými izolátormi a priechodkami závisí všeobecný stav izolácie od veľkosti dielektrických strát. Vhodnejším ukazovateľom charakterizujúcim priemernú úroveň izolačného stavu priechodiek je však žiadna strata (v závislosti od veľkosti izolátora) a tangens stratového uhla, ktorý sa prakticky rovná pomeru aktívneho zvodového prúdu ku kapacitnému prúd (tgδ = Aza/Azv), Táto hodnota sa meria pomocou špeciálnych prístrojov (mostov).
Meranie uhla dielektrickej straty umožňuje pozorovať proces starnutia takých hygroskopických izolácií ako bakelit, papier a pod., v ktorých sa vytvárajú vzduchové medzery, čo podporuje prenikanie vlhkosti do izolácie.
Tieto a všetky ďalšie zmeny vedúce k zníženiu kvality tejto izolácie vedú k zvýšeniu dielektrických strát. Preto je kontrola priemernej úrovne izolačného stavu metódou určenia tangenty uhla dielektrickej straty povinná pre všetky olejové, tmelové a bakelitové izolátory a priechodky. Porcelánová izolácia svojou štruktúrou nevyžaduje takúto kontrolu.
Na identifikáciu slabých miest povinný súbor testov pre všetky typy izolácie zahŕňa testovanie primárneho aj sekundárneho spínania zariadení so zvýšeným napätím. Veľkosť testovacieho napätia a frekvencia testov ako jednotlivých zariadení, tak aj celého zariadenia ako celku sú regulované objemovými a testovacími normami.