Metóda skladaného grafu
Jedným z veľmi dôležitých krokov pri navrhovaní podnikového energetického systému je určenie návrhového zaťaženia namiesto jednoduchého pridávania inštalovaných kapacít.
Odhadovaná maximálna spotreba energie elektrické prijímače podnikov, je vždy menší ako súčet nominálnych výkonov týchto prijímačov. Je to spôsobené neúplným využitím kapacity elektrických prijímačov, rozdielnou dobou ich prevádzky a zabezpečením pracovných podmienok pre obsluhujúci personál.
Stupeň kapitálových investícií do organizácie napájania závisí od správneho posúdenia očakávaných elektrických zaťažení. Nadhodnocovanie očakávaného zaťaženia vedie k vyšším stavebným nákladom, nadmernej spotrebe materiálu a neodôvodnenému zvýšeniu kapacity dodávok.
Podcenenie záťaže alebo navrhnutie napájania bez zohľadnenia budúceho rastu výrobnej kapacity môže viesť k dodatočným stratám energie, preťaženiu zariadení alebo potrebe radikálnej reštrukturalizácie systému napájania.
Na určenie návrhových zaťažení sa najčastejšie používa metóda skladaných diagramov.
Metóda je použiteľná, keď sú známe nominálne údaje všetkých elektrických prijímačov podniku, berúc do úvahy ich umiestnenie na území podniku.
Určte priemerné zaťaženie skupín prijímačov pre maximálnu rušnú zmenu Pcm a vypočítané polhodinové maximum Pp: Pcm = kiRnom.
Očakávané maximálne zaťaženie: Rr = kmRcm,
kde km je maximálny koeficient, v tomto prípade činný výkon získaný podľa grafov v závislosti od koeficientu využitia a efektívneho počtu spotrebiteľov energie.
Maximálny koeficient charakterizuje prebytok maximálneho zaťaženia nad priemerom pre maximálne zaťažený posun. Prevrátená hodnota maximálneho koeficientu sa nazýva koeficient plnenia krivky zaťaženia kzap:
Výpočty zaťaženia sa vykonávajú pre činný a jalový výkon.
Nevýhodou metódy skladaného grafu je, že neobsahuje prvok predikcie zaťaženia.
Postup výpočtu pomocou metódy skladaného diagramu:
1) všetky elektrické spotrebiče sú rozdelené do skupín, ktoré sú homogénne z hľadiska prevádzkového režimu s rovnakými hodnotami faktorov využitia a účinníkov,
2) v každej skupine elektrických prijímačov a pre uzol ako celok sú zistené limity ich nominálnych výkonov a znížený počet prijímačov, pričom všetky elektrické prijímače sú znížené na PV = 100 %,
3) spočítajte nominálny výkon uzla,
4) sa určuje pre skupiny elektrických spotrebičov súčiniteľ využitia a účinník cosφ podľa referenčných tabuliek a charakteristík zariadenia,
5) určuje spotrebu činnej a jalovej energie pre najrušnejšiu zmenu: Qcm = Pcmtgφ,
6) určuje celkové aktívne a reaktívne zaťaženie uzla pre rôzne skupiny elektrických prijímačov,
7) definujte váženú priemernú hodnotu účinníka využitia uzla z tgφuz:
8) určuje efektívny znížený počet spotrebiteľov energie np,
9) berúc do úvahy maximálny koeficient, určte vypočítané maximálne zaťaženie,
10) určite celkový výkon:
a menovitý prúd:
