Hľadanie porúch v obvodoch relé-stýkač. Časť 2

Pozrite si začiatok tu: Hľadanie porúch v obvodoch relé-stýkač. Časť 1

Príklad 7. Kritériá defektov.

Nechajte pracovný stav cievky relé charakterizovaný iba jedným parametrom — odporom R = 2200 ± 150 Ohm.

V tomto prípade sa pri plánovanej preventívnej kontrole odporu relé na základe odchýlky skutočného odporu mimo toleranciu zistí prítomnosť závad hlásených v r. príklady 1,2.

Súčasne bude cievka relé s chybou uvedenou v príklade 3 klasifikovaná ako pracovná.

Prítomnosť chyby na výrobku fungujúcom podľa určenia sa rozpozná aktiváciou ochranných a poplašných zariadení alebo výskytom neprijateľných odchýlok pozorovaných parametrov.

Príklad 8. Stanovenie prítomnosti defektu.

Spotrebiteľ elektriny prijíma energiu cez kontakty ističa (stroja) vybaveného závislou spúšťou s prúdovo-časovou charakteristikou znázornenou na obr. 3.

Ryža. 3 Charakteristika časového prúdu ističa

Ak stroj nepreruší napájanie užívateľa, má sa za to, že v systéme napájania elektroinštalácie nie sú žiadne závady. V opačnom prípade pokladajú chybu za existujúcu a naďalej zisťujú dôvod, ktorý spôsobil uvoľnenie problému.

Prirodzene, pravidelne sa musí kontrolovať použiteľnosť uvoľnenia a samotného stroja.

Nakoniec, prítomnosť chýb vo výrobku je indikovaná výskytom konkrétnej nehody (nehody). Na rozdiel od tých, o ktorých sme už hovorili, takáto situácia nie je štandardom a v časti, ktorá neovplyvňuje proces hľadania závady, ktorá nás zaujíma, by sa mala považovať za núdzovú situáciu.

Keď zhrnieme, čo bolo povedané, poznamenávame, že v technickej diagnostike, bez ohľadu na to, ako sa dozvedeli o prítomnosti chyby, je obvyklé povedať, že hľadanie chyby začína po jej preukázaní.

Podľa vyššie uvedenej definície je každá chyba odchýlkou ​​od akejkoľvek normy. Pokiaľ nedochádza k takejto odchýlke, to znamená, že sa chyba neobjavila, potom neexistuje žiadna samotná chyba.

Preto doterajší názor, že závady treba zisťovať a odstraňovať vopred, aby sa neprejavili chybne, pretože to odporuje základným pojmom technickej diagnostiky a teórii spoľahlivosti.

Uplatnením určitých kontrol nie je vždy možné zistiť prítomnosť chyby vo výrobku (pozri príklad 3), preto v súvislosti s pravidlami, metódami a prostriedkami kontroly sú všetky chyby rozdelené na explicitné a skryté. .

Zjavné chyby možno zistiť metódami a prostriedkami kontroly, ktoré sú uvedené v dokumentácii k produktu.

Predpokladajme napríklad, že dokumentácia k relé má iba jeden spôsob, ako skontrolovať stav cievky – cez odpor cievky. V tomto prípade budú zrejmé chyby opísané v príkladoch 1, 2 podľa prijatej klasifikácie. Chyba uvedená v príklade 3 pre túto metódu kontroly sa vzťahuje na skrytú.

Takáto klasifikácia nezakladá dôvod na tvrdenie, že skryté vady nemožno vôbec odhaliť. Ide len o to, že jednotlivé chyby sú pred akýmkoľvek konkrétnym spôsobom kontroly skryté a na ich identifikáciu je potrebné použiť inú metódu.

Príklad 9. Odhalenie skrytej vady.

Pracovný stav cievky nech charakterizujú nasledujúce dva parametre: odpor cievky R1 = 2200 ± 150 Ohm; šokovaný I = 0,05 + 0,002 A.

Preto sa zdravie cievky monitoruje meraním odporu a prúdu.

Pri tomto spôsobe monitorovania prestáva byť chyba (príklad 3) skrytá, pretože skutočná hodnota prúdu Az = 0,053 A presahuje povolených 0,052 A.

Všetky chyby vo vinutí relé, ktoré znižujú jeho odpor o menej ako 150 Ohm alebo vedú k zvýšeniu ním spotrebovaného prúdu nie viac ako 0,02 A, a pre tento spôsob monitorovania prevádzky by mali byť klasifikované ako skryté.

Výskyt chyby vedie k špecifickým zmenám vo výrobku (prerušenie vodičov, nesprávne spojenie prvkov medzi sebou, skrat častí pod prúdom, ktoré nie sú zabezpečené obvodom, rozpad častí), ktoré sa nazývajú povaha defektu.

Na tomto základe sa poruchy delia na elektrické a neelektrické.

Elektrické poruchy zahŕňajú porušenie kontaktných spojení, skraty, prerušené obvody, chyby vo vzájomnom spájaní prvkov atď.

Zo všetkých možných neelektrických závad si všimnime len niektoré mechanické závady, ako sú: poruchy upevnenia prvkov, prevodových systémov od výkonných motorov (servomotorov) až po ovládanie, v pohyblivých častiach relé a stýkačov. , atď.

Doteraz boli uvedené príklady s jednou chybou výrobku. Vo všeobecnosti však môže mať výrobok viacero chýb a potom sa hovorí, že výrobok má viacero chýb.

Napriek tomu je v práci technickej diagnostiky opísaný proces hľadania chýb za predpokladu, že na výrobku je vždy len jedna chyba.

Táto konvencia je spôsobená jednak nízkou pravdepodobnosťou súčasného výskytu dvoch a ešte viac troch či štyroch defektov, jednak tým, že jeden defekt sa vždy prejaví najzreteľnejšie a druhý (alebo iné) na jeho pozadí zostáva neodhalený.

Hľadanie viacerých závad začína vtedy, keď sa po odstránení prvej zistenej pri kontrole zdravotného stavu a prevádzkyschopnosti výrobku zistí prítomnosť ďalšej závady.

Niekedy sa verí, že existujú prípady, keď sa viaceré chyby navzájom kompenzujú. To však nezodpovedá skutočnému stavu veci, čo vyplýva aj z vyššie uvedenej definície vady. V skutočnosti, v prítomnosti viacerých defektov, je možné, okrem jasného prejavu jedného z nich, skresliť vonkajšie prejavy v dôsledku kombinovaného pôsobenia niekoľkých defektov.

Príklad 10. Viacnásobné defekty.

Základom obvodu na ochranu elektroinštalácie pred skratom je reléová časť, ktorá reaguje na niektorý z jej parametrov a vysiela signál do vypínacieho elektromagnetu ističa, cez ktorý je elektrická inštalácia napájaná.

Nech je chyba v reléovej časti, ktorá spôsobí, že bude fungovať tak v prípade skratu v chránenom priestore, ako aj mimo neho. Nech dôjde súčasne k druhej poruche, ktorá spôsobí zlyhanie vypínacieho solenoidu.

Vzhľadom na to, že z technologických dôvodov nie je odstránený napájací zdroj z chránenej inštalácie, závada vypínacieho elektromagnetu sa nijako neprejavuje.

V dôsledku prítomnosti takejto poruchy sa porucha v reléovej časti neprejaví, hoci je spustená skratom mimo ochrannej zóny.

Navonok sa teda zdá, že ochranný obvod a istič sú v dobrom prevádzkovom stave.

Ak je potrebné vyhnúť sa núdzovej situácii, ktorá nastala v prípade skratu v oblasti chránenej reléovou časťou, potom sa môžete dozvedieť o prítomnosti poruchy vykonávaním pravidelných spoločných kontrol ochrany a aktivácie obvodu. istič bez prerušenia riadiacich obvodov.

Aby sa však zistila skutočnosť súčasnej existencie dvoch konkrétnych chýb, takáto kontrola už nestačí a je potrebné vyvinúť špeciálne kritériá a skúšobné metódy, ktoré umožnia vyvodiť rozumný záver, že vonkajšie prejavy charakteristické pre daná kontrola je výsledkom koexistencie len týchto dvoch vád a žiadnych iných.

Takýto obrázok bude opísaný nielen v prípade poruchy elektromagnetu, ale aj v prípade prerušenia akéhokoľvek vodiča spájajúceho elektromagnet s reléovou časťou, ako aj v prípade narušenia niektorého z kontaktov. spojenia v elektromagnetickom obvode a iné podobné poruchy.

Porucha reléovej časti v prípade skratu v ochrannom pásme môže byť spôsobená aj prítomnosťou skratu v sekundárnom obvode prúdového transformátora, ktorý generuje signál prichádzajúci na vstup reléovej časti.

Príklady, ktoré sú v prejave defektov podobné, sa môžu výrazne znásobiť. Preto sa ukazuje byť nielen pohodlnejšie, ale aj správnejšie skonštruovať proces hľadania chyby (po zistení skutočnosti jej existencie) za predpokladu, že výrobok má iba jednu chybu.

Ako je zrejmé z príkladu 10, rovnaký prejav rôznych chýb neumožňuje v každom konkrétnom prípade uviesť, ktoré konkrétne chyby na výrobku existujú. V našom prípade môžete uviesť iba skupinu chýb, ktoré majú rovnaké vonkajšie prejavy (alebo inými slovami, majú rovnaký obraz).

Príklad 11. Vonkajšie prejavy viacerých defektov.

Skontrolujme prevádzkyschopnosť citlivej časti relé meraním prúdu spotrebovaného cievkou a výsledkom merania I> Iadd. Kontrola teda ukazuje, že v relé je porucha. Nárast prúdu v cievke je spôsobený nielen elektrickými (napríklad skrat), ale aj mechanickými (v pohyblivej časti relé) poruchami.

Zistené zvýšenie prúdu nad povolenú hranicu môže byť výsledkom prítomnosti elektrickej aj mechanickej chyby a oboch súčasne.

Tento príklad ilustruje skutočnosť, že prejav viacerých defektov sa vôbec nemusí líšiť od prejavov jednotlivých a len z výsledkov merania prúdu v cievke sa nedá povedať, z akého dôvodu sa zvýšil.

Na identifikáciu viacerých defektov to robia inak. Najprv hľadajú závadu, ktorá sa prejavuje najzreteľnejšie, a potom po odstránení príčiny znova skontrolujú funkčnosť výrobku.

Ak takáto kontrola potvrdí prítomnosť odchýlok od požiadaviek stanovených pre výrobok, začnú hľadať chybu, ktorá zodpovedá zisteným odchýlkam.

S ohľadom na materiál z príkladu 11 to znamená, že pri I> Iadm. najprv sa musíte uistiť, že nedošlo ku skratu (napríklad meraním odporu cievky) a potom, ak je odpor normálny, skontrolujte mechanickú časť relé.

Môžete však postupovať aj inak, a to tak, že najskôr skontrolujete mechanickú časť relé a až potom jeho cievku.

Ukazuje sa teda, že aj pri hľadaní takejto elementárnej chyby nie je ľahké zvoliť jednu alebo druhú postupnosť kontrol, ako aj technologické prechody, pomocou ktorých sa tieto kontroly vykonávajú.

Preto sa v technickej diagnostike vada zisťuje na základe nejakej metódy, ktorá stanovuje pravidlá pre uplatnenie určitých zásad, použitie technologických prostriedkov a voľbu technologických prechodov na vykonávanie kontrol.

Bez ohľadu na zvolenú metódu identifikácie defektu je potrebné najskôr preštudovať produkt ako objekt na vyhľadávanie defektov, identifikovať v ňom možné defekty a ich znaky, vyvinúť modely produktov, ktoré popisujú pracovné a chybné stavy, určiť poradie a zloženie kontrol a výber technologických prechodov na ich realizáciu.

K úspešnému hľadaniu defektu nie je potrebné vedieť všetko o prvkoch, z ktorých sa skladá skutočný predmet, o súvislostiach medzi nimi, ako aj o rôznych „jemnostiach“ a „zvláštnostiach“ jeho fungovania. Nadmerné informácie navyše často hľadanie nielen neurýchlia, ale naopak skomplikujú. Najmä kvôli tomu, že nie každý chybný prvok je možné vymeniť za správny.

Preto sa pri určovaní hĺbky vyhľadávania primárne riadia úrovňou zásuvných modulov (doska, uzol, modul atď.) A oveľa menej často na úrovni prvkov.

Preto, keď sa zistí chyba, skutočný objekt je nahradený modelom.

Treba mať na pamäti, že ten istý produkt môže byť reprezentovaný rôznymi modelmi v závislosti od toho, ktoré z jeho vlastností sú v súčasnosti zaujímavé.

Technologický prechod je ucelená časť technologickej operácie, vyznačujúca sa nemennosťou použitého technologického zariadenia. V našom prípade je operácia hľadaním defektu a jedným z technologických prechodov — meranie bolo uvažované v príkladoch 1, 2, 3.

Najbežnejšími modelmi sú rôzne typy schém (štrukturálne, funkčné, princípové, zapojenia, zapojenia, ekvivalentné atď.), ktoré sa líšia tým, že predstavujú ten istý produkt z rôznych strán a s rôznym stupňom detailu.

Preto sa najskôr ako modely používajú produktové diagramy. A len v tých prípadoch, keď okruh nestačí na zistenie defektu, existujú špeciálne diagnostické modely určené na určenie defektov.

Môžete použiť jeden alebo niekoľko modelov a nahradiť ich v procese hľadania chyby.

Zo všetkých používaných je najbežnejší diagnostický model vo forme zoznamu defektov (tabuľka 1).

Tabuľka 1. Diagnostický model vo forme zoznamu porúch pre svetelnú a zvukovú signalizáciu

Vonkajšie prejavy Príčina Nápravné opatrenia Všetky indikátory a displej sú vypnuté Chýba kŕmenie (prevádzkový prúd). Chybné MPVV. Chybný MCP Kontrola dostupnosti napájacieho napätia Vymeňte MPVV. Vymeňte ICP displej po stlačení tlačidiel, ktoré nie sú súčasťou toku 10, za Displej so zníženým kontrastom chybný ICP Chybné diaľkové ovládanie Nastavte kontrast displeja Vymeňte ICP Vymeňte jednotku Po napájaní Indikátor napájania bliká alebo indikátor prevádzky nesvieti. Na displeji v menu «Test» sa zobrazia nápisy: «Vadný» «MPC UST» Zničené alebo nezadané nastavené hodnoty a ustanovenia programových klávesov Prezentovať nové nastavené hodnoty a programové klávesy. Ak porucha pretrváva -vymeňte ICP Bliká alebo je zrušený indikátor «Prevádzka», indikátor «Call» je zrušený. Na displeji v menu «Test» sa zobrazujú nápisy «Defektné», «MAC» 1. Analógový vstupný signál trasie maximálny povolený význam 2. Chybný MAC Chybný MPVV (napájanie ± 15 V) 1.Skontrolujte analógové vstupy a v ponuke «Nastavenia siete» 2. Vymeňte MAC 3. Vymeňte MPVV

Tento model je zostavený za predpokladu, že hľadanie defektu sa vykonáva pred prvkom - relé, lampa, zásuvka, vodič.

Proces hľadania defektov pomocou takéhoto modelu je mimoriadne jednoduchý. Porovnaním prejavov skutočnej chyby s prejavmi uvedenými v jednom stĺpci takéhoto zoznamu sa v druhom stĺpci zistí príčina chyby a spôsob jej odstránenia. Som.

Pre elektrické stroje je takýto model opísaný v klasickej knihe od RG Gemkeho.

Rozsah tohto spôsobu hľadania vád je limitovaný predovšetkým tým, že je prakticky nemožné zostaviť taxatívny zoznam vád pre viac či menej zložitý výrobok, t. nie je možné zostaviť diagnostický model, ktorý by zohľadňoval všetky možné defekty.

Oleg Zakharov "Hľadanie defektov v obvodoch relé-stykač"